Majetkový princíp vychádza zo substitučného princípu, podľa ktorého aktíva nemajú vyššiu hodnotu než je suma, ktorú by bolo potrebné vynaložiť na náhrady všetkých jeho súčastí. Pri uplatnení majetkového prístupu sa súvaha zostavená na základe obstarávacích nákladov nahradí súvahou, v ktorej sú všetky aktíva, či už hmotné alebo nehmotné ako aj všetky záväzky vykázané buď v trhovej hodnote alebo v inej primeranej forme bežnej ceny. Pri tomto prístupe k ohodnocovaniu podniku je určitým spôsobom ohodnotená každá majetková zložka. Súčtom týchto cien potom získame súhrnné ohodnotenie aktív podniku. Následne sú odpočítané všetky dlhy a záväzky a výsledkom je hodnota vlastného kapitálu.
Vychádza zo skutkového stavu majetku a záväzkov ku dňu ohodnotenia. Poskytuje reálne a ľahko kontrolovateľné údaje o štruktúre majetku, a objektivizuje údaje vykazované v účtovnej a inej evidencii. Majetková metóda sa využíva aj na ohodnotenie majetku nevytvárajúceho výnosy.
Majetková metóda je v porovnaní s podnikateľskou metódou statická. Nevýhodou tejto metódy je jej časová náročnosť, prácnosť a finančná náročnosť. Je totiž nevyhnutné ku dňu ohodnotenia vykonať inventarizáciu majetku (každá majetková položka musí byť evidenčne zdokladovaná), podrobne zanalyzovať jednotlivé zložky majetku a záväzkov a mať k dispozícii príslušných znalcov, ktorí majú oprávnenie stanoviť hodnotu jednotlivých špecifických zložiek (napr. automobilu, ochrannej známky, stavby, cenného papiera a pod.). Taktiež táto metóda neberie do úvahy výnosový potenciál podniku.
Rozlišujeme tieto majetkové metódy:
Metóda účtovnej hodnoty
Veľmi podstatný znak účtovnej metódy môžeme považovať jej fungovanie na princípe historických cien. V súvahe sa ale nachádza majetok ocenený rôznymi spôsobmi resp. rôznymi cenami (obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, menovitou hodnotou, reprodukčnou obstarávacou cenou a reálnou hodnotou). Účtovná hodnota podniku má podobu ocenenia podľa zásad platných v účtovníctve. V súvahe účtovnú hodnotu podniku vyjadruje vlastný kapitál resp. imanie, ktoré je rozdielom majetku a záväzkov podniku. Účtovná hodnota teda predstavuje hodnotu všetkých zložiek vlastného imania. Nedostatkom je, že v súvahe nie sú obsiahnuté všetky aktíva a pasíva – chýbajú predovšetkým nehmotné aktíva, poprípade určité záväzky.
Metóda substančnej hodnoty
Cieľom substančnej metódy je určiť hodnotu podniku, ktorou odpovieme na otázku za koľko by sa nám podarilo znovuvybudovať ohodnocovaný podnik. Funguje na princípe samostatného ohodnocovania jednotlivých zložiek majetku, a to prioritne pomocou zistenia reprodukčných cien s prihliadnutím na opotrebenie majetku. Po zohľadnení opotrebenia hovoríme o zostatkovej reprodukčnej cene. Namiesto pojmu reprodukčná cena, by sme použili skôr pojem východisková hodnota, ktorú rovnako definujeme ako znovu nadobúdaciu hodnotu majetku. V takomto prípade by sme mohli povedať, že substančnú hodnotu získame prioritne pomocou zistenia východiskových hodnôt majetku znížených o opotrebenie, čo platí aj pre zistenie všeobecnej hodnoty. Konečný postup ohodnotenia podniku substančnou (majetkovou) metódou ale primárne závisí od typu majetku, príp. jeho využiteľnosti v podniku a dostupnej dokumentácie. Rovnako je substančná hodnota často nutnou položkou v rôznych výnosových kombinovaných metódach. Samostatne sa využíva najmä v prípade, že podnik nemá jasný podnikateľský zámer, pre podniky, ktoré majú narušené finančné zdravie, resp. v prípade, že podnik vlastní špeciálne aktíva
Metóda likvidačnej hodnoty
Likvidačná metóda sa aplikuje pri ukončení činnosti podniku, a to v dvoch prípadoch: likvidáciou alebo konkurzom. Cieľom je stanoviť likvidačnú hodnotu vysporiadaného majetku v prospech vlastníkov alebo veriteľov. Pri uplatnení tejto metódy sa všeobecná hodnota podniku stanoví na základe hodnoty a miery speňažiteľnosti jednotlivých zložiek majetku, po úprave o hodnotu celkových záväzkov podniku a predpokladaný objem nákladov súvisiacich s procesom ukončenia podnikateľskej činnosti.