Podnikateľskou metódou sa stanoví všeobecná hodnota podniku alebo jeho časti kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov za predpokladané obdobie podnikania. V závislosti od ohraničenia tohto časového obdobia sa uplatní jedna z dvoch foriem podnikateľskej metódy, a to buď koncept časovo neobmedzenej životnosti podniku alebo koncept časovo obmedzenej životnosti.
Výnosové metódy predstavujú skupinu metód, kde základom pre stanovenie tržnej hodnoty podniku je stanovenie reálneho výnosu pre vlastníka. Ohodnotenie zahrňuje stanovenie výšky tohto reálneho výnosu, zohľadnenie faktorov ovplyvňujúcich predpokladaný vývoj v budúcnosti a stanovenie súčasnej hodnoty týchto výnosov za predpokladu nepretržitej ekonomickej existencie podniku (tj. pri splnení princípu going-concern).
Pri podnikateľskej metóde sa vychádza z finančného plánu podniku (ideálne aspoň na najbližších 5 rokov). Z finančného plánu sa získajú údaje o tzv. odčerpateľných zdrojoch (najčastejšie sa používa free cash flow to firm a / alebo ree cash flow to equity), následne sa určí percento, ktorým sa budú čisté príjmy získané v budúcnosti prepočítavať na súčasnú hodnotu (tzv. diskontný faktor), a tieto údaje sa dosadia do vzorcov spadajúcich do oblasti finančnej matematiky. Takto sa vyčísli celková hodnotu podniku.
Pri hľadaní trhovej hodnoty si musíme klásť otázku, aké výnosy u ohodnocovaného podniku očakáva príslušný trh. Pri subjektívnom ohodnocovaní zisťujeme, aké výnosy očakáva konkrétny subjekt. Medzi výnosové metódy patria tieto:
Metóda diskontovaných peňažných tokov (discounted cash flow – DCF)
Metódu diskontovaných peňažných tokov (ďalej len DCF – discounted cash flow), je možné považovať za základnú metódu ohodnocovania, dokonca je možné povedať, že väčšina ostatných výnosových ohodnocovacích metód sú predovšetkým deriváty tejto metódy. Spoločným znakom týchto metód je, že hodnotu podniku odvodzujú od budúcich výnosov, ktoré prevádzajú, z pohľadu investora, na súčasnú hodnotu. Základom je teda časová hodnota budúcich výnosov. Modely DCF môžu pracovať s rozdielnymi peňažnými tokmi.
Podľa toho pre koho je peňaţný tok určený rozlišujeme nasledovné:
A) Peňažný tok pre veriteľov a akcionárov (free cash flow to the firm, FCFF):
Voľný peňažný tok do firmy predstavuje všetky peňažné toky, ktoré podnik generuje, a to ako pre veriteľov, tak pre akcionárov. Z nich budú, po zaistení rozvoja a ďalšieho fungovania podniku, ktorými sú investície a zmena pracovného kapitálu, uspokojené nároky akcionárov( predovšetkým na dividendy) a veriteľov (v podobe splátok úveru a úrokov). FCFF zahŕňa všetky peňažné toky do podniku, ale explicitne neurčuje, pre koho budú určené. Preto je použitie tohto tvaru cash flow v modeloch výhodnejší, lebo presné určenie použitia peňažných tokov v podnikateľskom zámere môže byť viditeľne nepresné alebo ťažko definovateľné.
FCFF je možné vypočítať podľa nasledujúceho vzorca: FCFFt = EBITt (1 – T) + ODPt – WCt – INVt
kde:
FCFFt = voľný peňažný tok do firmy
EBITt = zisk pred úhradou daní a úrokov
T = sadzba dane z príjmov
ODPt = odpisy
WCt = zmena čistého pracovného kapitálu (obežné aktíva – krátkodobé záväzky)
INVt = investície je nutné upraviť EBIT na tzv. korigovaný prevádzkový výsledok hospodárenia .
B) Peňažný tok pre a akcionárov (free cash flow to the equity, FCFE:
Pri peňažných tokov pre akcionárov (do vlastného imania) rozlišujeme dve základné situácie. Pokiaľ je podnik financovaný iba vlastným kapitálom, tzn. bez finančnej páky, výpočet bude realizovaný podľa rovnaného vzorca ako pri výpočte FCFF. Inakšie to však bude, keď je firma financovaná aj dlhom. V tomto prípade sa v peňažnom toku musí odraziť zníženie peňažného toku o časť, ktorá je určená veriteľom. Veritelia vzhľadom na ich postavenie vždy stoja v prvej rade z hradiska uspokojovania nárokov, ktoré majú zvyčajne primerane zaistené.
FCFE vypočítame nasledovne: FCFEt = ČZt + ODPt – WCt – INVt – SPLt
kde:
ČZt = zisk po úhrade úrokov a daní
SPLt = splátky úveru
Rozdiel proti free cash flow pre firmu bez leverage je v tzv. daňovom štíte z úrokov, ktorú vypočítame ako daňovú sadzbu z príjmov násobenú úrokmi.
C) dividenda (dividend discount model):
Dividendové diskontné modely predstavujú zvláštny prípad modelov DCF pracujúcich v čitateli s hodnotou voľného cash flow pre akcionára. Dividendové diskontné modely patria vo vyspelých trhových ekonomikách k modelom, ktoré sú v podnikovej praxi často krát využívané pre ich jednoduchú aplikáciu.
Musia byť splnené nasledovné predpoklady:
• podnik má založenú dlhodobú, stabilnú dividendovú politiku a s tým spojený ustálený výplatný a aktivačný pomer
• v podniku existuje vysoká miera závislosti medzi úrovňou dividendy a free cash flow to equity, t.j. dividenda sa rovná prepočítanému free cash flow
• podnik sa vyznačuje ustálenou štruktúrou financovania, t.j. má stabilnú úroveň finančnej páky.
Diskontní miera tvorí významný prvok modelov DCF, ktorý výrazne ovplyvňuje výslednú hodnotu ohodnotenie. Jej úlohou je predovšetkým previesť budúce výnosy na súčasnosť, vyjadriť očakávanú mieru investície v čase a zohľadniť aj mieru rizika spojenú s investíciou. Investor sa svojím rozhodnutím o investícii zbavuje možnosti, aby voľné prostriedky investoval do iných investičných možností. Takto tu vznikajú alternatívne náklady, ktoré sú základom prístupu k očakávanej výnosnosti v prípade diskontovania budúcich výnosov. Základom je , že investor musí dosiahnuť minimálne taký výnos, ktorý by získal pri porovnateľnej investícií so rovnakou mierou rizika.
Ak uvažujeme o ohodnotení na báze free cash flow to firm (voľného peňažného toku na úrovni spoločnosti), je potrebné určiť diskontnú mieru WACC (priemerné vážené náklady kapitálu),
Ak uvažujeme o ohodnotení na báze free cash flow to equity (voľného peňažného toku na úrovni akcionárov/spoločníkov), diskontujeme pomocou požadovanej miery výnosu vlastného kapitálu, teda nákladov na vlastný kapitál
Metóda kapitalizovaných čistých výnosov
Metóda kapitalizovaných čistých výnosov tak, ako je často v Európe aplikovaná, sa opiera viac než metóda DCF o minulé výsledky. Východiskom sú teda výkazy ziskov a strát a súvahy za posledných 3 – 5 rokov. Východiskom pre ohodnocovanie je teda upravený hospodársky výsledok po zdanení. Množstvo zrovnateľných hospodárskych výsledkov je základom pre výpočet tzv. odnímateľného čistého výnosu. Odnímateľný čistý výnos je treba chápať ako veľkosť prostriedkov, ktoré je možné rozdeliť vlastníkom. Tieto prostriedky môžu byť rozdelené bez toho, aby bola dotknutá podstata podniku. Zároveň sa predpokladá, že nebudú tvorené žiadne rezervy zo zisku. V podniku bude zadržaný len taký rozsah zdrojov, ktorý je nutný pre udržanie podstaty. Celý čistý výnos (t.j. upravený zisk ) bude rozdelený.
Metóda ekonomickej pridanej hodnoty (economic value added – EVA)
Pojem ekonomická pridaná hodnota (EVA – economic value added) sa v posledných rokoch stál viac presadzuje ako v ekonomickej teórii , tak v ekonomickej praxi podnikov. Tento ukazovateľ je zaujímavý, lebo základný vzorec je jednoduchý a obsahuje voči tradičným indikátorom tiež časovú hodnotu peňazí a riziko. Na ekonomickej pridanej hodnote sú na rozdiel od modelov DCF založených na cash flow.
K výpočtu EVA potrebujeme tri veličiny:
A) hospodársky výsledok z prevádzkových činností (po zdanení),
B) tomuto hospodárskemu výsledku zodpovedajúce aktíva (prevádzkové aktíva)
C) priemerné vážené náklady kapitálu
Výpočet EVA je možné znázorniť nasledujúcim vzorcom: EVA = NOPAT – WACC x NOA
kde:
NOPAT = prevádzkový hospodársky výsledok po zdanení
WACC = vážené kapitálové náklady
NOA = investovaný kapitál (operatívne aktíva).